truthbesaid.blog.pravda.sk

Po dlhšej odmlke sa vraciam späť, keďže tieto voľby považujem za dôležité. Rozhodne sa o tom, či sa na Slovensku zachová demokracia a sloboda slova.

O nebezpečenstve progresivizmu hovorím už v predošlom článku tu: . https://truthbesaid.blog.pravda.sk/2020/11/28/progresivizmus-je-nabozenstvo-ako-spravne-pomenoval-dag-danis-ideologia-ktora-smeruje-k-totalite/

…dnes chcem dokázať a poukázať na to, že progresívne zmýšľajúcich nezaujíma veda a odbornosť (ich heslo: „normálne a odborne“), ale ochota šíriť ideológiu a ani korupcia a zlodejina im nie sú vzdialené).

Inak, tú rétoriku „zlá minulosť verzus dobrá budúcnosť“ si  „odkukali“ z prózy socialistického realizmu?

Už dnes za vlády OĽANO a spol. môžete byť v inštitúcii zhora nadol oblezenej progresívcami pekne „demokraticky“ vyštvaný zo svojho dlhodobého pôsobiska/zamestnania čisto pre neprogresívne postoje, pre iné politické presvedčenie. Toto sa deje pritom na pôde, ktorá by mala ostať apolitická. Týmto sa naplnili slová Daga Daniša z rozhovoru pre Startitup, v ktorom spomína, že progresívci vykazujú znaky sektárstva. Za hrozné považuje, keď za stredový názor, nie príliš progresívny, prídu o prácu aj vedci a výskumníci. Mysli si, že ak sa presadí tento typ kultúry a tento vzorec reakcií na „nepriateľov spoločnosti“, že budú padať hlavy novinárov, vedcov, VŠ učiteľov len preto, že nezapadajú do hlavnej línie, tak to už nie je doba temna, to už má všetky znaky totality. https://www.youtube.com/watch?app=desktop&v=b263nji9M5c

Totalitné zmýšľanie a praktiky v podaní progresívcov predviedli už za tejto vlády progresívne súdružky učiace na FiF UK, ktoré tam pred r.1989 vyučovali marxizmus a dnes tam vyučujú rodovú ideológiu. Kam vietor, tam plášť, nuž čo, doba sa mení, pre ne je však podstatné vždy stáť na tej správnej strane. :))

Prikladám link na rozhovor s profesorkou Máriou Potočárovou, ktorý zverejnil Postoj.sk. Dlhodobo pôsobila na FiF UK, kým všetky kľúčové pozície na fakulte neobsadili progresívci. Tento blog vlastne vystrihuje podstatné časti, ktoré tu ja iba kopírujem. https://www.postoj.sk/127152/deje-sa-tam-akademicka-korupcia-zial-uz-to-nie-je-o-slobode-myslenia

30 rokov pôsobila na katedre pedagogiky, od roku 2010 ako profesorka, ktorá bola garantkou odboru. Profesorka pedagogiky Mária Potočárová v rozhovore pre Postoj vysvetľuje, prečo sa postupne znižovali akademické štandardy v jej odbore. Vo vedení fakulty a katedry to nemali záujem zmeniť, pretože boli vítaní pedagógovia, ktorí učili predmety ako rodovo citlivá výchova. 

V NASLEDUJÚCEJ ČASTI MÔŽEME VIDIEŤ, ŽE PROGRESÍVCI KLAMÚ, ŽE ICH HODNOTAMI SÚ VZDELANIE A ODBORNOSŤ. Ich skutočnou hodnotou je ideologická propaganda a prijímanie ľudí ochotných a nadšených šíriť ich ideológiu bez ohľadu na ich vzdelanie a schopnosti a uprednostňovať ich pred skutočnými vedcami a odborníkmi.

„Až posledné roky mi začínajú pripomínať obdobie spred roka 1989,“ skonštatovala na úvod spomínaného rozhovoru profesorka pedagogiky Mária Potočárová. „Nemali sme na katedre ľudí, ktorí by mohli učiť teóriu výchovy a didaktiku, metodológiu, čo sú pritom základy nášho odboru. Zhruba od mojej profesúry sa prijímali na katedru vyučujúci, ktorí učili predmety z iných špecializácií sociálnej pedagogiky alebo z poradenstva, pričom sa zameriavali na šikanu či zneužívanie, delikvenciu mládeže, arteterapiu alebo na rodovo citlivú pedagogiku.

Mária Potočárová hovorí, že sa v jej odbore začala objavovať aktivistická agenda.

Hovorí aj o svojej nespokojnosti s kolegyňou, ktorá vyučovala predmety zo sociálnej pedagogiky, angažovala sa v oblasti so zameraním rodovo citlivej výchove, hoci mala vyučovať teóriu výchovy a filozofiu výchovy.

„Išlo naozaj o to, aby sa nevenovali predmetom, ktoré sú doplnkové a ktoré oni z nejakých dôvodov preferujú, potrebovali sme zabezpečiť tie predmety, ktoré odbor potrebuje na rozvoj.

Naše nosné predmety sú teória výchovy, didaktika, metodológia a filozoficko-historický základ. V diskusiách však, žiaľ, moje návrhy na zmeny neboli akceptované. Viedlo to k neudržateľnému stavu.“

Ako reagovalo vedenie katedry a fakulty, keď aj oni videli tento úpadok?

„Dôležité bolo slovo vedúcej katedry Janky Medveďovej, ktorá mala iný pohľad ako ja. A myslím, že tu bol aj tlak zo strany pána dekana.“

Teda tlak na to, aby sa učili okrajové, no ideologicky konformné predmety, hoci ste tak prichádzali o akreditáciu?

„To sa môžem len domnievať, ale asi v tom hrala rolu aj istá ideologická predstava. Zarážajúce je, že sa pritom nereflektovalo, čo nám písali samotní študenti v anketách. Ani im sa nepáčilo, že nevedia, aký je profil absolventa a hlavne aké je uplatnenie tohto odboru v praxi. Nevedeli si predstaviť, čo budú robiť, keď skončia, pretože v školskom prostredí, dokonca aj v materských školách, ich považovali za nekvalifikovaných, čo nám poskytovali v spätnej komunikácii.“ 

Ako pripomína Postoj, filozofky Szapuová, Kiczková a Farkašová vedú na fakulte Centrum rodových štúdií, ktoré má za úlohu vplývať na rodovú dimenziu vo výskume a vzdelávaní na celej UK, tieto filozofky pritom pred rokom 1989 vyučovali na fakulte marxizmus.

Mária Potočárová hovorí aj o tom, ako si mladšia kolegyňa prisvojila grant, ktorého hlavnou zodpovednou bola ona, ale vedenie katedry a fakulty proti tomu nič nepodniklo.

 „V grante APVV som bola uvedená ako hlavná riešiteľka, vypracovala som teda hlavnú úlohu, viac než polovicu tvorili moje podklady, ostatné spoluriešiteľky, samozrejme, prispeli tiež, to sa nedá spochybniť. Ide tu skôr o morálny aspekt vedeckej práce.

Medzičasom však prišli z ministerstva schválené projekty aj z grantovej schémy VEGA a zrazu vidím, že názov tohto projektu z APVV sa uvádza medzi schválenými projektmi pod menom jednej zo štyroch spoluautoriek, pani Dariny Dvorskej.„

Etická rada potvrdila, že v prípade grantu boli porušené moje osobnostné práva aj etický kódex univerzity tým, že pani Dvorská podala na VEGA takmer identický projekt s tým mojím z APVV. 

„Na zasadnutí katedry som sa kolegyne Dvorskej spýtala, či je v tomto prípade totožný iba názov alebo sa identita textu týka aj prebratého obsahu grantu, ktorý sme spolu podávali do APVV. Kolegyňa mi však na moju otázku povedala, že na to nemusí odpovedať.“

„Podľa mňa je to akademická korupcia. Na filozofickej fakulte dochádza k strate nielen akademických štandardov, tí ľudia už nepoznajú dialóg ani kritické myslenie,“ tvrdí Mária Potočárová, ktorá napokon z filozofickej fakulty odišla. „Neodišla som z vlastnej vôle, ale je faktom, že žiadosť o výpoveď som napísala slobodne a zodpovedne, rozhodla som sama za seba, že z filozofickej fakulty radšej odídem.“

„Som presvedčená, že som im jednoducho nesedela do konceptu a smerovania odboru. Pritom práve akademická pôda by mala byť priestorom slobodného myslenia a rôznych pohľadov na veci.

Počas svojej dlhoročnej spolupráce s Holanďanmi, kde tiež dominujú liberálne prúdy, som zažila, ako to má vyzerať. Bola som v tíme aj s ľuďmi inej sexuálnej orientácie a rôznych náboženstiev, svoje hodnoty som tam nijako netajila, vlastne ma tam naučili viesť normálny dialóg vo veľmi rozmanitom vedeckom tíme. Ale veda stála nad tým. Pre všetkých platili rovnaké pravidlá, „ hovorí profesorka Mária Potočárová. Prečo je to u nás inak? „Asi sme sa napriek všetkému nezbavili totalitného myslenia. Nie sme pripravení na konkurenciu, zdravú výmenu názorov, skutočnú diskusiu a diverzitu, ako sa o tom stále hovorí. Myslím, že všetky humanitné odbory sú s rastúcou silou presiaknuté genderovou agendou. Myslím si, že základňa je na katedre, kde pôsobí dekan Zouhar, no a potom sa to určite vypuklo týka možno práve katedry pedagogiky. Tam je to spojené najmä s tým, že keď nie sú ľudia dobrí v teórii a výskume, kompenzujú si to takouto agendou.“

Hoci sa na fakty často odvolávajú, PROGRESÍVCI SÚ PROTI VEDE A FAKTOM, AK NIE SÚ ZLÚČITEĽNÉ S ICH IDEOLÓGIOU. Ich cieľom je zdeformovať a scenzurovať vedu tak, aby neurážala emócie menšín a skupín, ktoré považujú za utláčané. 

Prikladám ďalšie úryvky z článku na Postoj.sk „Ako progresívna ideológia rozvracia biológiu“, kde autori preložili preložili príspevok dvoch amerických biológov v odbornom časopise. Je naozaj dlhý, ale stojí celý za prečítanie. https://www.postoj.sk/135760/ako-progresivna-ideologia-rozvracia-biologiu

Ideologická dogma progresivizmu, ktorá domnele chráni isté skupiny obyvateľstva, zabíja základnú tradíciu otvoreného výskumu a vedeckej komunikácie, píšu v odbornom časopise americkí biológovia.

Biológia čelí vážnemu ohrozeniu zo strany „progresívnej“ politiky, ktorá mení spôsob, akým pracujeme, vymedzuje oblasti biológie, ktoré sú tabu a ktoré nebudú financované vládou alebo publikované vo vedeckých časopisoch, určuje, akým slovám sa musia biológovia vo svojich textoch vyhýbať, a nariaďuje, ako sa biológia vyučuje a ako o nej informujeme ostatných vedcov a verejnosť prostredníctvom odbornej a populárnej tlače.

Ideológovia oslabili našu schopnosť skúmať to, čo považujeme za zaujímavé alebo dôležité, odopreli nám podporu výskumu, kontrolujú politický tón rukopisov a démonizujú oblasti výskumu a samotných výskumníkov, čím zarezali celé odvetvia skúmania. 

Dichotómia pohlavia – najmä u ľudí – v poslednom čase stáva terčom ideologických útokov. Dokonca aj v zdanlivo objektívnych diskusiách o pohlaví a rodovej príslušnosti sa často hovorí, že jednotlivcom bolo pri narodení „pridelené pohlavie“, akoby išlo o svojvoľné rozhodnutie lekárov – „sociálny konštrukt“ – a nie o pozorovanie biologickej reality.

Dokonca aj Spoločnosť pre štúdium evolúcie, ktorá by mala mať na viac, sa nechala ovplyvniť ideológiou a verejne vyhlásila, že biologické pohlavie treba vnímať ako spektrum. Učiteľov vyháňajú z práce a zbavujú možnosti učiť len preto, že vyhlásili, že ľudské pohlavie je binárne. Ako uvidíme, táto kontroverzia vychádza z úmyselného spájania biologickej reality, pohlaví (sexes), so sociálnym konštruktom, rodmi (gender).

Odmietanie evolučnej psychológie je motivované ideológiou „prázdnej tabule“ ľudskej prirodzenosti, ktorá vidí ľudí ako takmer nekonečne tvárnych, s malými genetickými obmedzeniami nášho správania. Už sme spomenuli, že tento postoj, ktorý vznikol na ľavici, takmer určite ovplyvnil marxizmus.

Ako uvidíme, skúmanie genetických rozdielov medzi jednotlivcami alebo skupinami je obzvlášť tabuizované, pretože takáto činnosť vraj podporuje bigotnosť a dokonca eugeniku.

Dokonca aj Národný ústav zdravia definuje rasy výlučne ako sociálne konštrukty a obmedzil prístup výskumníkov k verejným databázam obsahujúcim informácie o genetickej konštitúcii, zdraví a vzdelaní anonymných osôb.

Známym príkladom je Bo Winegard, profesor v Ohiu, ktorého očividne vyhodili len za naznačenie možnosti, že medzi etnickými skupinami existujú rozdiely v kognitívnych vlastnostiach. Je to dôvodom, prečo sa väčšina biológov drží od tejto témy ďalej.

Takmer všetky ideologicky motivované deformácie biológie vychádzajú z jedného zmýšľania: radikálneho rovnostárstva. Ide o názor, že pohlavia, rôzne etnické skupiny a do istej miery aj jednotlivci v populácii sú geneticky takmer identickí v správaní a psychológii (hoci nie vo vzhľade) a že väčšina rozdielov v správaní je spôsobená socializáciou a inými vplyvmi prostredia.

Hoci sociálne vplyvy určite môžu ovplyvniť tieto rozdiely, vzhľadom na všadeprítomné dôkazy o genetickom vplyve na odlišnosti medzi ľuďmi nie je rozumné a priori zavrhovať vplyv dedičných faktorov. Napriek tomu, keďže biologické údaje sú v rozpore s módnou ideológiou prázdnej tabule, jej zástancovia sú nútení urobiť svoj program imúnnym voči vedeckým dátam a prekrúcajú biologické fakty tak, aby zodpovedali ich presvedčeniu.

Biologický egalitarizmus škodí vede dvoma spôsobmi. Jedným z nich je odstrašovanie: zmrazovanie výskumu, ktoré bráni vedcom študovať alebo vyučovať určité problémy. To sa nedosahuje priamym zákazom výskumu, ale vzbudzovaním strachu u učiteľov alebo výskumníkov, ktorý ich odrádza od práce na takýchto témach a dokonca od diskusie o nich. Stačí niekoľko verejných príkladov, aby to odradilo mnohých ďalších, napríklad pranierovanie tých, ktorí učia, že u ľudí existujú len dve pohlavia (napr. Carole Hooven na Harvarde a Christy Hammer na Univerzite v Južnom Maine).

Ďalej tých, ktorí študujú skupinové rozdiely a ich genetiku, možno jednoducho odmietnuť tým, že ich označíme za sexistov, mizogýnov, rasistov alebo eugenikov. To bolo mimoriadne účinné, pretože ktorý liberál – a väčšina biológov sú liberáli – chce byť označovaný týmito nálepkami? Podobne tí, ktorí odmietajú prijať rovnocennosť modernej vedy a domorodých spôsobov poznania, sú považovaní nielen za rasistov, ale aj za kolonialistov. Možno sa čudovať, že učitelia, výskumníci a profesori v týchto otázkach sami seba cenzurujú?

Ďalšie škody spôsobujú priame kroky: ukladanie požiadaviek alebo trestov vedcom, ktorých výskum sa príliš vzďaľuje od biologického rovnostárstva. Tresty siahajú od znemožňovania učiť, znepríjemňovania života učiteľov natoľko, že sú nútení opustiť akademickú pôdu, vyžadovania vernosti klamstvám, priamej výpovede zo zamestnania, vyžadovania vnášania mytológie do vedy, odmietania vedeckých prác, pretože ich výsledky nerešpektujú „dôstojnosť a práva všetkých ľudí“ atď.

______________________________________________________________________________________

„Totalitní nadvláda, která se nekonečnou pluralitu a rozrůzněnost lidských bytostí
pokouší zorganizovat tak, jako by všechno lidstvo bylo pouze jediný jedinec...“ (ARENDTOVÁ, H. Původ totalitarismu, s. 592.)

Citujem z: Dizertačná práca Klečková (upol.cz)

Arendtovej slová popisujú jednu z čŕt i podmienok totalitnej moci. Ňou ovládaná spoločnosť sa stáva predmetom trúfalého experimentu s cieľom vytvoriť homogénnu masu zloženú z nahraditeľných funkčných elementov. Ľudský život je posudzovaný na základe predpokladaného úžitku a kompatibility s kritériami totalitnej ideológie. Patologický stav spoločnosti, ktorý umožňuje elimináciu všetkých „neužitočných“ a „nekompatibilných elementov“, je predikovateľným dôsledkom spomínaného experimentu.

Berďajev sa domnieva, že proces dehumanizácie zasahuje všetky sféry spoločenského života a prejavuje sa snahou o vytesnenie jedinečnosti človeka. Tejto snahe asistuje najmä vzmáhajúci sa vplyv más, vedy a techniky. Tieto fenomény prispievajú k eliminácii „ľudského faktora“, špecificky ľudskej iracionality
a nepredikovateľnosti. V spoločnosti sa prejavuje tendencia určiť a kontrolovať výkon požadovanej sociálnej roly zodpovedajúcej spoločenskému ideálu. Stav masového otroctva umožňuje pôsobenie ideologického diktátu, deklarujúceho, že najvyššou hodnotou je „sila a blaho štátu, sociálneho kolektívu.“ Toto tvrdenie sa stáva všeobecným presvedčením za pomoci pôsobenia dvoch súbežne prebiehajúcich procesov – prvý vplýva na unifikáciu osobnosti, čím je
dosiahnuté potlačenie jej ľudskej jedinečnosti, druhý unifikuje sociálne prostredie.

————————————————————————————————————————————————

„Konečne našiel svoje miesto, on, od detstva poľnohospodársky robotník…

Figúrka je človek, ktorý v mene svojho presvedčenia súhlasí s tým, že ho povyšujú na miesto, na ktoré nestačí. Figúrka je úloha, v ktorej človek hrá, zle hrá. Figúrka je úloha, v ktorej človek hrá, že za nič nemôže, že tamhore vyššie sú činitelia, ktorí za neho myslia, rečnia, plánujú, za neho rozhodujú, za neho nesú zodpovednosť. … Figúrka kedysi veril v mene svojho presvedčenia, teraz už neverí. Figúrka teraz je šarža, figúrka teraz je chytrák, figúrka je maska subordinovaného chytráka alebo karieristu, figúrka je teraz výplodom pokrytectva našich čias...“ ( úryvok z diela Dominik Tatarka: Démon súhlasu).

————————————————————————————————————————————————-