Založ si blog

Kde tkvie hlavná príčina konfliktov matiek a dospelých dcér?

„…dievčatá a ženy, ktoré boli utiahnuté v pevných šnurovačkách, pevne ovládané a umlčané, boli nazývané dobrými a tie ostatné ženy, ktorým sa v živote podarilo uniknúť tomuto jarmu trebárs len na okamih, bývali väčšinou označované za tie zlé.“ (citát z knihy Ženy, ktoré behali s vlkmi).

 

Čerpám z tohto článku, kde autorka vyše 20 rokov počúvala a pracovala s tisíckami matiek a dcér všetkých vekových skupín z rôznych krajín a kultúr.

https://ct.counseling.org/2020/01/uncovering-the-root-cause-of-mother-daughter-conflict/

Vysvetľuje, prečo matky a dospelé dcéry medzi sebou bojujú a tiež poukazuje na to, ako môžu namiesto bojov budovať silné, emocionálne prepojené vzťahy.

 

Špecializáciu vo vzťahu matka – dcéra som si vybrala v 90. rokoch, pretože tento vzťah je dôležitý pre to, aby ženy porozumeli samy sebe. Môj vzťah s matkou formoval to, kým som, a keď sa mi pred 30 rokmi narodila dcéra, vedela som, že musím zmeniť škodlivé cykly, ktoré sa prenášali z generácie na generáciu. To, čo sa začalo ako osobné hľadanie, sa stalo mojou profesionálnou misiou.

 

Opisuje, ako matky a dcéry priznávajú, že sa hanbia za to, že majú medzi sebou spory a nedorozumenia a cítia sa za to vinné, nakoľko spoločnosť očakáva, že si matky s dcérami budú vychádzať a budú si blízke. „Pravdou však je, ako aj moje dlhoročné skúsenosti s poskytovaním terapie naznačujú, že veľa žien v súčasnosti prežíva konflikt so svojou matkou.“

 

Na základe skúseností a rozhovorov s matkami a dcérami tvrdí, že k ich konfliktu vo vzťahoch prispieva celospoločenská dynamika.Často počujem, že za príčinu problémov vo vzťahoch sú obviňované „hormóny“, či už sú to hormóny dospievajúcej dcéry alebo tehotnej dcéry alebo hormóny menopauzálnej matky. Ďalším častým dôvodom, ktorý matky a dcéry vysvetľujú, prečo spolu nevychádzajú, sú ich odlišné alebo podobné osobnostné vlastnosti. Nikdy som však nepovažovala hormóny ani odlišné osobnostné črty ako hlavné dôvody konfliktu vzťahov medzi matkou a dcérou. Skôr som dospela k záveru, že spoločnosť vedie matky a dcéry do konfliktu.“

Poukazuje na to, ako životné udalosti, obmedzujúce ženské rodové roly, nerealizované kariérne ciele a očakávanie, že ženy majú obetovať svoje potreby v prospech svojej opatrovateľskej role, formujú to, ako sa matky a dcéry pozerajú samy na seba a na seba navzájom, ale aj ako spolu komunikujú.

Vysvetľuje, že patriarchálne umlčiavanie a popieranie ženských potrieb je hlavnou príčinou konfliktu vzťahov medzi matkou a dcérou v rôznych kultúrach po celom svete.

Na ilustráciu autorka uvádza príbeh jednej VŠ študentky z Anglicka (volajme ju napr. Katka).

Katka pochádza z rodiny, v ktorej sa ženy nenaučili, ako si požiadať o to, čo potrebujú.

Autorka tvrdí, že matky a dcéry často nepriznajú pravý a hlavný dôvod svojich nezhôd. „Katka a jej matka neboli výnimkou. Katka bola mladá študentka, ktorá žila doma. Jej rodičia sa prisťahovali do Anglicka z Indie skôr, ako sa ona narodila. Katka mala troch bratov, bola jedinou dcérou rodiny. Katka za mnou prišla, pretože mala depresiu z toho, aká kritická bola jej matka. Snažila sa skĺbiť úlohy na vysokej škole s domácimi prácami, ktoré od nej očakávala matka a rodina. Povedala, že ju jej matka zvykla obviňovať, že nie je dosť dobrá „pomocníčka v domácnosti“ a že sa dostatočne o svoju často chorľavú matku nestarala.

Chcela som, aby Katka pochopila viacgeneračné sociokultúrne prostredie, v ktorom ona a jej matka žili. Potrebovala tiež pochopiť, čo sa dialo v tom prostredí, ktoré zjavne spôsobilo, že jej matka bola taká nahnevaná a kritická, a čo spôsobilo, že Katka a jej matka verili, že je Katkinou povinnosťou vykonávať všetky domáce práce.“

Autorka popisuje, že keď skúmala konflikty matka-dcéra, zameriavala sa na tri hlavné ženy z viacgeneračnej rodiny:

  1. Dcéra
  2. Matka
  3. Stará matka

Mapovala skúsenosti, ktoré tieto tri ženy mali v živote, vrátane rodových rolí, ktoré definovali ich život a obmedzili ich možnosti a moc. Tiež zisťovala, ako sa muži v rodine správajú/správali k svojim manželkám a dcéram. Mapy histórie matky a dcéry jej poskytli hĺbkovú analýzu viacgeneračného sociokultúrneho prostredia, v ktorom ženy v rodine žijú, a čo sa deje v tomto prostredí, čo spôsobuje, že matky a dcéry sa navzájom hádajú, nedorozumenia, ako aj ich emocionálne odpojenie.

Katka porozprávala o životoch svojej babky a matky, o ich zaranžovaných (dohodnutých) manželstvách a podelila sa o to, ako verbálne násilnícky a kontrolujúci bol jej otec a dedko. Povedala, že muži v rodine boli povzbudzovaní, aby išli na univerzitu a budovali si kariéru, zatiaľ čo ženy mali zostať doma, aby pomohli svojim matkám. Katka predstavovala prvú ženu v jej patriarchálnej rodinnej štruktúre, ktorá dokončila školu a išla na VŠ.

Katkina rodina verila v to, čo autorka nazýva „kultúra ženskej služby“, teda globálny patriarchálny systém viery, ktorý ženy považuje za poskytovateľky a nie za prijímateľky starostlivosti. Tento systém viery neuznáva ženy ako ľudské bytosti s vlastnými potrebami. Katkina matka si túto rodinnú vieru osvojila a nepozná iný spôsob bytia (žitia), čo znamenalo, že nechápala Katkinu túžbu ísť na univerzitu ani jej boj za nezávislosť.

Podľa autorky Katkina matka vnímala dcérinu nezávislosť ako hrozbu. Vysvetľuje, prečo bola Katkina matka voči svojej dcére taká kritická a prečo sa správala emocionálne manipulatívnym spôsobom – napríklad tým, že ochorela, keď bola Katka zaneprázdnená povinnosťami alebo skúškami na VŠ.

Po prvé: Katka chcela žiť iný život, ako žila jej matka a babička, a to spôsobilo, že sa jej matka cítila sama a opustená. Jej matka považovala za hlavnú úlohu v živote ženy byť opatrovateľkou a „dobrou dcérou“, ktorá bude pokračovať v šľapajách jej matky a opakovať tento cyklus. Katkina matka to urobila, jej matka to urobila a očakávala, že aj Katka bude túto úlohu nasledovať. Podľa autorky Katkino želanie iného života a iných vzťahov bolo pre matku odmietnutím. Cítila, že jej dcéra kritizuje život a hodnoty, v ktoré ona ako matka verila.

 

Po druhé: Katkina matka mohla žiarliť na slobodu a príležitosti svojej dcéry, aj keď si pravdepodobne neuvedomovala, že jej kritika a hnev vychádzajú zo žiarlivosti. Katkina sloboda a príležitosti mohli byť pre jej matku nepríjemným zrkadlom, ktoré jej pripomínalo slobodu, ktorú nikdy nemala, a sny, ktorých sa musela vzdať.

 

Po tretie: Pokusy matky zabrániť Katke v dokončení školy a odchode z domu mohli súvisieť s jej vlastným bojom o emočné prežitie. Katka autorke oznámila, že bola jedinou osobou, ktorá poskytla svojej matke lásku a starostlivosť, takže predstava, že  odíde z domu, musela byť pre jej matku strašná. Katka však vnímala toto jej konanie ako snahu sabotovať jej slobodu, mladosť, sny, kariéru, schopnosť osamostatniť sa a byť s niekým šťastná.

 

Katka mala len veľmi nejasnú predstavu o tom, čo chce pre seba po ukončení štúdia. Nevedela vyjadriť, čo si myslí, cíti alebo čo potrebuje, pretože tento rozhovor a priestor pre jej vlastné sebavyjadrenie v jej rodine nikdy nebol. Autorka pomohla odhaliť Katke zdedený (osvojený) sexizmus, ktorý prebrala od matky a tá zas od jej matky, ktorý umlčal ich hlas. Pomohla jej pochopiť rodovú nerovnosť, ktorú jej rodina a kultúra znormalizovali, a naučila ju, ako si nárokovať svoje vlastné predstavy o tom, kým chce byť a čo potrebuje vo vzťahu k matke – a vo všetkých jej vzťahoch.

 

Po terapii sa Katka snažila nasledovať autorkine rady. Jej rodičia však nereagovali dobre na to, že sa správala inak, ako očakávali od „poslušnej dcéry“. Po tom, čo odišla z rodičovského domu, sa stal hnev jej rodiny a obvinenia z toho, že ich rodinu zneuctila alarmujúce a dohnali ju k vybaveniu si súdneho zákazu priblíženia sa jej rodičov a súrodencov k nej. Prostredníctvom svojej terapie sa dozvedela, do akej miery členovia jej rodiny netolerovali, aby ženy spochybňovali dlhoročné presvedčenie o tom, čo ženy môžu a nemôžu robiť a čo si môžu a nemôžu obliecť. Autorka pomohla Katke v bezpečí trúchliť nad stratou svojej rodiny, aj keď jej to pomohlo získať slobodu, svoj vlastný hlas a život.

 

Autorka opäť dodáva, že ju klienti naučili, že popieranie toho, čo ženy potrebujú, najmä pokiaľ ide o emočné potreby žien, sa skrýva za väčšinou konfliktov matiek a dcér. Ak sa rodina nepýta na (nezaujíma o) to, čo ženy cítia a čo potrebujú, matky a dcéry sú automaticky postavené a predurčené ku konfliktu. Vytvára to dynamiku, v ktorej sa matka a dcéra bijú o to, kto je v tej rodine vypočutý a emocionálne podporený, pretože ony dve nevedia, ako vytvoriť normálnu situáciu, v ktorej by boli vypočuté a emočne podporené obe.

 

Dodáva, že umlčanie potrieb žien poškodzuje emočné blaho žien, obmedzuje ich schopnosť obhajovať sa vo svojich vzťahoch a na pracoviskách (pozn. áno, k nízkemu sebavedomiu sú takéto ženy vedome vychovávané) a pomáha zachovávať rodovú nerovnosť. Poukazuje na to, ako táto dynamika robí ženy neviditeľnými a ako táto neviditeľnosť spôsobuje, že ženy túžia po pozornosti. Neschopnosť otvorene si požiadať o to, čo potrebujú, vytvára emocionálne manipulatívne správanie medzi matkami a dcérami a tlačí dcéry do toho, aby sa snažili vidieť do hlavy ich matkám a plniť ich nevyslovené a nepriznané potreby.

Ak sa od dcéry očakáva, že má naslúchať a vyhovieť nevysloveným a nepriznaným potrebám matky, dcéra sa učí stať sa odborníčkou na porozumenie toho, čo potrebuje jej matka, nie na to, čo potrebuje ona sama. Umlčí samú seba.  Keď táto dcéra porodí zas svoju dcéru, tento cyklus buď ukončí alebo len bez rozmyslu zopakuje, lebo sa to tak od nej očakáva a ona nevie inak.

 

„Generačné skúsenosti žien s emocionálnym umlčaním a emocionálnym zanedbávaním sú spoločnou témou medzi matkami a dcérami. Našťastie vidím obrovský posun od dospelých dcér v ich 20., 30. a 40. rokoch, ktoré sa prebúdzajú k tejto patriarchálnej téme a chcú zmenu. Tieto dcéry uznávajú, že sa od svojich matiek a všeobecne od spoločnosti naučili byť príliš tolerantnými k tomu, aby boli ticho a praktizovali svoje sebazanedbávanie. Viaceré dcéry žiadajú svoje matky, aby sa k nim pripojili na terapiu, aby mohli spoločne zmeniť tieto zdedené vzorce správania.

Keď pochopíme, že narušenie alebo konflikt pripútania matky a dcéry rozprávajú príbeh o tom, ako sexistické viery a stereotypy rodových rolí poškodzujú hlasy a práva žien, vzťah matky a dcéry sa stáva nezastaviteľnou silou zmien na celosvetovej i rodinnej úrovni. Vzťah matky a dcéry má obrovskú moc zmeniť životy žien po celom svete.

Keď sa matky a dcéry spoja, vytvárajú nepreniknuteľný múr odporu proti rodinným príslušníkom, ktorí sa cítia byť ohrození ženami, ktoré sa domáhajú svojich práv. Mala som tú česť pracovať s mnohými priekopníckymi matkami a dcérami, ktoré sa odvážili snívať o realite, v ktorej matky a dcéry už nehladujú po pozornosti a nebojujú medzi sebou o omrvinky náklonnosti. Tieto statočné matky a dcéry uznávajú škody, ktoré patriarchát, sexizmus a rodová nerovnosť spôsobujú ženám, a rozhodli sa, že dajú tomu stopku. V podstate hovoria: „S nami to musí skončiť.“ “

 

 

 

Káva s Líviou za 300€, video od celebritky za 200€

03.02.2021

Priznávam, že mi vôbec neprekážajú ľudia, ktorí majú úplne iné hodnoty a názory ako ja a dokážu ich vášnivo zastávať/biť sa za ne. Samozrejme, môžem im to vyvracať, aj tie názory/ich činy kritizovať, ale vždy budú mať u mňa obdiv, pretože im na niečom nesebecky záleží, majú nejaké hodnoty a vízie, za ktoré sú ochotní bojovať narozdiel od ľudí, čo [...]

Zistila som. ..

23.01.2021

…že ten, koho obdivujete, nemusí byť dobrý partner. Môže byť perfektný rečník, čestný, odvážny, vzdelaný, rozumný, slušný, vtipný, taktný, vo svojej práci absolútna špička, niekto, kto je ochotný sa pre druhých rozdať, avšak to na úkor svojich najbližších. Príliš si idealizujeme. Aj ja som si ho idealizovala. Na začiatku. Zdal sa byť úplne [...]

Keď minister obrany vyzýva na udávanie za odmenu

06.01.2021

Už v minulom blogu som spomínala nebezpečenstvo, ktoré predstavujú progresívci, že tu chcú zaviesť temnotu, lebo majú totalitné zmýšľanie, sú arogantní, ľudí s inými názormi nálepkujú, dehumanizujú, nenávidia, nevedia prijať iný názor a chcú trestne stíhať a udávať ľudí za ich názory. Vyplýva to väčšinou z triednej nenávisti, ktorú pred nejakým časom [...]

Alexej Navaľnyj

Amnesty International odobrala Navaľnému štatút "väzeň svedomia"

24.02.2021 17:53

Organizácia neuviedla žiadne konkrétne výroky Navaľného, ruský opozičný líder však vyvolal kritiku svojimi protiprisťahovaleckými vyhláseniami na začiatku svojej politickej kariéry.

koronavírus

Rezort zdravotníctva na týždeň pozastavil otváranie termínov na nové očkovania

24.02.2021 17:50

Postup má byť reakciou na množstvo vakcín, ktoré sú v tejto chvíli na Slovensku k dispozícii.

Maďarsko Čína koronavírus vakcína očkovanie

Maďarom pichajú čínsku vakcínu

24.02.2021 17:07

Maďarsko ako prvá krajina Európskej únie v stredu začalo očkovať proti ochoreniu COVID-19 čínskou vakcínou, ktorá zatiaľ nemá súhlas unijných inštitúcií.

Japonsko / Prechod pre chodcov /

Japonsko napriek pandémii evidovalo vlani najmenej úmrtí za posledné desaťročie

24.02.2021 17:05

Zatiaľ čo vo väčšine krajín sveta hlavne kvôli koronavírusu počet úmrtí za minulý rok stúpol, Japonsko zaznamenalo opačný trend.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 16
Celková čítanosť: 38713x
Priemerná čítanosť článkov: 2420x

Autor blogu

Kategórie